| Milý brat Zmožek!
Srdečne Vás pozdravujem v mene nášho Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Ďakujem Vám za zasielanie mailov.
Veľmi rada počúvam Vaše piesne. Tak som aj jeden večer naladila Vaše rádio. Mám trocha problémy s chrbticou, tak som chcela pri cvičení počúvať piesne. Lenže som si dala rádio so službou slovom.
V jednej časti ste hovorili o požehnaní.
Prvú decembrovú nedeľu som išla vlakom do Bratislavy na kresťanské zhromaždenie. Pred cestou som sa modlila, či by som mohla vo vlaku niekomu svedčiť, byť proste použiteľná. Rozmýšľala som aj o tom požehnaní.
Sedela som v kupé sama. Vo Veľkých Levároch si prisadol ku mne jeden statný muž, cca 35 ročný. Spýtal sa ma kedy bude Devínska Nová Ves a okrem toho ešte mal ale dve praktické otázky. Nič o Bohu.
Ešte som si dokonca chcela pritiahnuť k sebe kabelku. Vyzeral v mojich očiach trocha podozrivo. Zdá sa mi, že si dal na uši sluchátka a niečo počúval.
V
duchu som rozmýšľala, ako by som mohla "takémuto" mladému mužovi požehnať. Keď sme boli pred Devínskym Jazerom, tak sa ma spýtal, či už bude vystupovať. Povedala som mu, že mu poviem, kedy má vystúpiť.
Keď už vlak prichádzal do stanice, tak som mu povedala, že už treba vystúpiť. Vtedy sa stalo to, čo by ma nenapadlo ani vo sne.
Predstavte si, on sa ku mne nahol a povedal mi: " Požehnajte ma". Tak som bola z toho šokovaná, že som hneď nevedela, čo mám urobiť. Mne to tak došlo, že chce odo mňa na čelo krížik. Hneď ma však napadlo, že to nie, ale som mu povedala: "Nech Vás požehná Boh". On poďakoval.
Keď odchádzal, tak som mu ešte povedala: "Nech je Boh oslávený vo Vašom živote".
Myslím, že som mu povedala aj dovidenia. Keď odišiel, tak na mňa padla taká bázeň, že som sa rozplakala.
Toto by som v svojej sile nikdy nedokázala. To bola práca Svätého Ducha. Myslím, že bol BOH oslávený.
Tak i Vám a Vašej
manželke žehnám v mene Pána Ježiša Krista. Veľmi sa ma páči aj to české. "Bůh Vám žehnej".
s. Lýdia
 | |
|
